Vedci si kedysi mysleli, že mozgové spojenia sa v prvých rokoch života vyvíjajú rýchlym tempom, až kým nedosiahnete svoj mentálny vrchol na začiatku dvadsiatky. Vaše kognitívne schopnosti sa ustália okolo stredného veku a potom začnú postupne klesať. Teraz vedia, že to nie je pravda. Vedci namiesto toho vnímajú mozog ako niečo, čo sa neustále mení a vyvíja počas celého života. V živote neexistuje obdobie, kedy by mozog a jeho funkcie zostali nemenné. Niektoré kognitívne funkcie s vekom slabnú, zatiaľ čo iné sa v skutočnosti zlepšujú.

Niektoré oblasti mozgu, vrátane hipokampu, sa zmenšujú. Myelínový obal, ktorý obklopuje a chráni nervové vlákna, sa opotrebováva, čo môže spomaliť rýchlosť komunikácie medzi neurónmi. Niektoré receptory na povrchu neurónov, ktoré im umožňujú vzájomnú komunikáciu, nemusia fungovať tak dobre ako kedysi. Tieto zmeny môžu ovplyvniť vašu schopnosť kódovať nové informácie do pamäte a vyhľadávať informácie, ktoré sú už v pamäti.

Na druhej strane sa zvyšuje rozvetvovanie dendritov a posilňujú sa spojenia medzi vzdialenými oblasťami mozgu. Tieto zmeny umožňujú starnúcemu mozgu lepšie rozpoznávať vzťahy medzi rôznymi zdrojmi informácií, zachytávať celkový obraz a chápať globálne dôsledky konkrétnych problémov. Možno práve toto je základ múdrosti. Je to, akoby s vekom váš mozog lepšie videl celý les a horšie videl listy.

zdroj: health.harvard.edu